Aktuality - všetky

Okresná hasičská liga 2017

24. 07. 2017 - DHZ Muránska Dlhá Lúka Vás 12.8.2017 o 10:00 hod. pozýva na 2. kolo Okresnej hasičskej ligy . Plagát ...  >> čítaj viac

Mimoriadne zasadnutie OZ

11. 07. 2017 - Mimoriadne zasadnutie OZ sa uskutoční 14.7.2017 o 16:00 v sále kultúrneho domu. program v prílohe...  >> čítaj viac

Divadelné predstavenie ,,Národný cintorín

07. 07. 2017 - SLOVENSKÉ KORTYNY 2017 - 1. ročník divadelného festivalu Revúca-Tisovec uvádza Slovenské komorné divadlo s predstavením "Národný cintorín" v MsKs Revúca 13.septembra o 17:30. Hrať sa bude 1. a 2. časť za sebou. ...  >> čítaj viac

Mapa

mapa

Partnerstvo MP - ČH

partnerstvo mp - ch
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Partnerstva Muránska planina - Čierny Hron v rámci Grantového programu Naštartujme s Partnerstvom MP - ČH.

Aktuálne počasie

História obce v obrazoch

Slávnostné stretnutia občanov v 20 storočí:  FOTOGALÉRIA - história obce.

Zápisy občanov zo slávnostného stretnutia na obecnom úrade v Muránskej Dlhej Lúke: FOTOGALÉRIA - pamätná kniha

Facebook - DLHOLÚŠANE - prihlásením do tejto skupiny môžete doplňať svoje postrehy, poznatky o našej obci.

 

História obce

Obec vznikla začiatkom 14. storočia, ale územie už bolo pravdepodobne osídlené. Názov obce je doložený z roku 1357 ako Hoszszu Reth, z roku 1435 ako Huzywreth, z roku 1551 ako Dluha Luka, z roku 1567 alp Muranhozzureth, z roku 1605 ako Dluha Luka alias Hozu Reth, z roku 1773 ako Muranska Dluha Luka, maďarsky Murányhosszúrét, nemecky Lange-Wiese, Langewiesen. Obec patrila Jelšavskému panstvu, od 16. storočia Muránskemu. Roku 1427 tu bolo 29 port. Obyvatelia sa venovali pastierstvu a pracovali na pílach a v hámroch. Ušli pred Turkami, 40 rokov bola obec pustá. Mor v rokoch 1709 - 1710 si vyžiadal 440 obetí. Roku 1828 mala obec 138 domov a 1184 obyvateľov. V 19. storočí a 20. storočí obyvatelia pracovali v priemyselných podnikoch, v poľnohospodárstve, v lesoch a chodili na sezónne práce na Dolnú zem.

Symboly obce

Najstaršia známa pečať obce Muránska Dlhá Lúka pochádza z polovice 17.storočia. Odtlačok typária z roku 1656 je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti v zbierke obecných a mestských pečatí. Na pečati s kruhopisom SIGILUM D.LUKIUCENSIS 1656 v renesančnom štíte je vyobrazený zväzok obilných klasov (snop) medzi lemešom a čerieslom a v rohoch nad nimi dva kvety. Nad štítom je umiestnená koruna. Podobné znamenia obsahuje aj mladšia pečať pochádzajúca pravdepodobne z konca 18.storočia, uložená takisto v uvedenej zbierke. Na nedatovanom odtlačku typária s kruhopisom SIG (ilum) MURANHOZURETIENSIS je zobrazený zväzok obilných klasov medzi lemešom a čerieslom, a so štyrmi kvetmi v hornej časti. Vzhľadom na autentickosť, vek, ako aj výstižnosť oboch symbolov poukazujúcich na poľnohospodársky charakter obce, pri tvorbe vlastného erbu obce sa vychádzalo zo staršieho typária z roku 1656.

Pre erb sa používala definícia, že je to na štíte umiestnené trvalé znamenie, ktoré je vytvorené podľa určitých a zaužívaných heraldických pravidiel a symbolizuje fyzické, právnickú osobu, mesto, teritórium alebo obec. Používanie erbov sa viaže na existenciu rytierskeho stavu a na rytiersky spôsob boja. Udomácnilo sa iba tam, kde existoval rytiersky stav. Uhorsko bolo najvýchodnejšou krajinou v Európe, kde erby ešte vznikli a zaznamenali aj široký rozkvet. Počas celého stredoveku boli erby predovšetkým súčasťou rytierskeho výzbroja, čo potvrdzuje aj pôvodné pomenovanie erbu - arma (latinsky - zbraň). Na štíte vo farebnom poli sa umiestňuje figúra, ktorá môže byť tzv. všeobecná, ktorá zobrazuje celé ľudské telo, alebo jeho časti, čerpá námet z ríše zvierat. Je ich nepreberné množstvo. Treba však upozorniť, že heraldická tvorba nepripúšťa verné zobrazenie predmetov, ale vždy ich štylizuje. Napriek tomu musia byť predmety ľahko rozpoznateľné. Samotná voľba figúry po väčšinou je sile viazaná na stredovekú symboliku, na okolnosti udelenia erbu, resp. Na rôzne okolnosti súvisiace so vznikom erbu. Samotné znamenie na historickej pečati obce Muránska Dlhá Lúka má z hľadiska symboliky dlhú a významnú tradíciu. Deväť až desať tisíc rokov už orie, seje, žne človek.

"Neolitická revolúcia" - obrábanie pôdy - zmenilo v základoch doterajší svet ľudského myslenia, do jeho centra sa dostal kult úrodnosti. Každoročne zo zasiateho zrna vyrastajúce, dozrievajúce, pokosené klasy a zem, ktorú vyživuje zrno v domovine prastarých spoločenstiev poľnohospodárskych civilizácii na Blízkom východe a odvtedy pretrváva.

V grécko-latinskej antike boli pšeničné klasy symbolom leta a zdobili Ceres, bohyňu poľnohospodárov. Z tohto dôvodu prevzali kresťania klas ako symbol obrábania pôdy a spojovali ho s Adamom po jeho vyhnaní z raja.

V kresťanských dejinách však symbolizuje klas najčastejšie chlieb, zvlášť chlieb sviatočný. Symbol klasu je dnes jedným z najrozšírenejších kresťanských symbolov a často zdobí liturgické odevy a rôzne bohoslužobné nádoby. Klasy sa uvádzajú ako symbol vzkriesenia prebraním rozšírenia symboliky jednotlivých obilných zŕn, ktoré ak sú zasiate do zeme, odumierajú, aby dali vznik novému bohatšiemu životu. Stredovek videl v zasiatom pšeničnom zrne symbol Krista, ktorý zostúpil medzi mŕtvych a tretieho dňa vstal z mŕtvych.

Zvláštna je mariánska symbolika klasu: Panna Mária bola niekedy nazývaná pšeničným snopom, nakoľko snop obsahuje mnoho klasov so zrnami, z ktorých sa pripravuje múka na pohostenie. Pozdné gotické vyobrazenia ukazujú niekedy Máriu v šatách z klasov. Lemeš a čerieslo symbolizujú pluh, mierový symbol roľníctva v náväznosti na Bibliu (Iz.2,4), kde sa uvádza, že národy "prekujú svoje meče na pluhové radlice ... ".

V heraldike znamenia lemeš a čerieslo sa vyskytujú pomerne časti, hlavne v obecných erboch, ale je napr. Aj hovoriacim znakom v rodovom erbe rodiny von Pflugk, resp. v novom štátnom znaku Etiópie. Kvety na historickej pečati obce z hľadiska symboliky majú veľmi široký význam. Kvet je ukončením a ozdobou rastliny. Býva preto symbolom úplnosti, dokončenia. Kvety sú poslovia jari a sú zdrojom nádeje na novú úrodu. Rozvíjajúci sa kvet je závislý na slnku a daždi, od nich prijíma zúrodňujúce pôsobenie. To spravilo z kvetu symbol odovzdanosti a pokory.

Kombinácia týchto symbolov teda vytára veľmi pôsobivé a jedinečné znamenia a preto na základe uvedeného erb našej obce je nasledovný: V modrom poli štítu zlatý (žltý) zväzok obilných klasov (snop) medzi strieborným (bielym) lemešom a čerieslom. Nad nimi strieborný (biely) kvet po oboch stranách.

 


Zoznam osôb vykonávajúcich funkciu richtára, predsedu MNV a starostu obce od roku 1905